História umelého mlieka

0


Už v starovekom Egypte bola dojčiaca matka považovaná za symbol života a uctievaná ako bohyňa. Až do 19. storočia bolo kojenie jedinou istou zárukou, aby novorodenec prežil. Vďaka kvalite dnešného umelého mlieka sa už matky nemusia báť o život a zdravie svojho dieťatka. Čo však robili v minulosti, keď nemohli sami kojiť?

Keď matky prišli o svoje mlieko, alebo ho vôbec nemali, využívali tzv. dojky. Tieto „náhradné matky“ si však v minulosti mohli dovoliť len bohaté ženy alebo tie, ktoré mali v rodine niekoho, kto kojil a mal mlieka dostatok aj pre ich novorodenca.

Tie, ktoré dojky využiť nemohli, museli hľadať alternatívu inde. Už od  staroveku nahrádzali materské mlieko kozím, ťavím, ovčím, oslím alebo kravským. Kvôli zvýšeniu energetickej hodnoty sa do neho pridával med a obilniny. Lenže zvieracie mlieko novorodencom veľmi neprospievalo. Dostávali časté hnačky, ktoré ich vyčerpávali a niekedy spôsobovali aj ich vysokú úmrtnosť.

Až v  roku 1838 sa začali vedci zaoberať umelou výživou a rozdielom medzi kravským a ľudským mliekom. Zistili, že kravské mlieko obsahuje 3 krát viac bielkovín ako to materské a tak bolo pre  novorodenca ťažšie stráviteľné, preto ho začali riediť vodou.

Prvé umelé mlieko pre novorodenca namiešal koncom 19. storočia lekár menom Biedert, ktorý sa inšpiroval už dávnym starovekom. Kravské mlieko zriedil s vodou a pridal do neho cukor a cereálie pre zvýšenie energetickej hodnoty.

V 20. storočí vďaka rýchlemu vývoji vedy nastal veľký posun aj vo výrobe umelého mlieka. A to až tak, že ho brali do konca 80. rokov rovnocenným s tým materským. Až potom vedci a lekári potvrdili nenahraditeľnosť mlieka od matky.

V dnešnej dobe mamičky môžu využiť široký sortiment umelých mliek nielen pre novorodencov. Na výber majú kvalitné mlieka, ktoré obsahujú oligosacharidy, čiže látky obsahujúce materské mlieko. Obsahujú bioaktívnu zložku, ktorá je zdrojom rady biologicky aktívnych antimikrobiálnych a imuno-modulačných látok.

Na trhu sú tri druhy mlieka, ktoré sú prispôsobené vývinovému štádiu dieťatka.

Prvé mlieko sa používa pre detičky, ktoré od narodenia nie sú kojené materským mliekom, čiže je určené pre detičky od 0 do 6 mesiacov. Nazývajú sa počiatočné mlieka a sú označené číslom 1.

Ako druhé sú pokračovacie mlieka, ktoré sú určené pre detičky od ukončeného 6. mesiaca do  1. roka a sú označené číslom 2. Majú už iné zloženie, pretože deti začínajú v tomto veku prijímať normálnu stravu, z ktorej už pomaly získavajú potrebné látky pre svoj správny vývoj.

Číslom 3 sú označené umelé mlieka pre batoľatá a využívajú ich aj mamičky, ktoré koja, ale pomaly sa snažia svoje dieťa preorientovať na kravské mlieko. Pri tomto 3. type mlieka je len na mamičke, kedy sa rozhodne ukončiť umelú výživu. Väčšina mamičiek však na kravské alebo kozie mlieko prejde, keď ich dieťa má okolo 1,5 roka.

 

 

História umelého mlieka
5 (100%) 1 vote
Zdielať.

O autorovi

Zanechať komentár